Keď sa stretávame naživo, deje sa niečo, čo cez obrazovku nejde.
Naše stretnutia nás všetky vždy vytrhnú z reality všedných dní. Červený Stan je taký náš svet v svete. Stretnú sa ženy, ktoré sa často vidia po prvýkrát v živote. Pokojne môžeš prísť aj sama, nemusíš nikoho poznať. Väčšina žien prišla prvýkrát presne takto. A odišli s pocitom, že našli miesto, kam patria.
Patriť niekam nie je rozmar. Je to potreba na úrovni jedla a bezpečia. V psychológii sa to volá potreba niekam patriť. Keď človeka vylúčia zo skupiny, aktivujú sa v mozgu tie isté oblasti ako pri fyzickej bolesti.
Zdieľanie je liečivé. Keď emóciu pomenuješ nahlas, telo sa doslova upokojí. Hovorí sa tomu „affect labeling“. Dať pocitu meno stíši poplach v mozgu. A keď to človek navyše povie pred niekým, kto ho neodsúdi, rozpúšťa sa aj hanba a pocíti prijatie.
Univerzalita. Pojem, ktorý toho asi na prvú neprezradí veľa. Pochádza z výskumu skupinovej terapie od Irvina Yaloma. Znamená ten moment, keď zistíš „aha, ja v tom nie som sama, ona to prežíva tiež“. Yalom to zaradil medzi najliečivejšie veci, ktoré sa v skupine vôbec dejú.
Často sa mi v skupine stane, že si ženy pokyvkávajú hlavami a vravia, že príbeh inej ženy znie, ako keby niekto hovoril o nej.
Na našich stretnutiach sa veľa rozprávame. Často sa stretávame kvôli nejakej spoločnej téme, ale niekedy je to o tom, kto si akú tému so Sebou prinesie, a ja prispôsobím obsah tomu. A takisto veľa závisí od toho, či ide o večerné, celodenné, alebo víkendové stretnutie. Na tom víkendovom vieme ísť najviac do hĺbky a stretávame sa raz ročne. Večerné a celodenné stretnutia robievam párkrát do roka. Momentálne máme všetky termíny obsadené, no ak by si sa rada prihlásila, vyplň formulár a ja sa Ti ozvem, keby sa uvoľní miesto alebo bude vypísaný nový termín.